So long and thanks for all the fish!

22. května 2016 v 17:26 | Tina |  Diary
Áno, žijem.

Aj keď podľa počtu článkov za posledných 9 mesiacov to tak nevyzerá. Posledný vyšiel 12. augusta minlého roka a musím sa priznať, písanie mi vôbec nechýbalo. A stále nechýba. Písala som články takmer desať rokov, celý čas na tom istom blogu (ak nepočítame prechod z eStránok na Blog, a to ja teda nepočítam). Začalo sa to parafrázovanými článkami, ktoré som našla v časopisoch ako Kamarát a In (prečo už vlastne In nevychádza?), pokračovalo to vlastnou literárnou tvorbou a skončilo to pokusmi o vtipné, trefné a výstižné fejtonoidné... útvary. (Pokusy bohužiaľ nevyšli.) Písala som rada, ale potom aj menej rada, a keď som zistila, že vlastne nemám o čom písať, nepísala som vôbec. Stále nemám o čom písať, a tak píšem o tom, že nemám o čom písať, a aj o tom, že už písať nebudem. Možno sa o pár rokov k blogovaniu vrátim, ale na inej adrese, s iným menom a dúfajme aj so zopár miliónmi na účte.

Ďakujem všetkým, ktorí si niekedy našli cestu na tento blog, a s odhalením šokujúcejším ako to, že Jon Snow žije, ale oveľa menej smutným, ako keby nakoniec predsa len zomrel, tento blog opúšťam.

Keby ste cítili potrebu sledovať moje napínavé životné príbehy alebo by ste mi chceli vynadať za vyššie uvedený spoiler, môžete tak urobiť na instagrame: @tinnatay.

Adiós!
vidíme sa na stretnutí miliardárov o desať rokov
 

Som rasistka a nehanbím sa za to!

12. srpna 2015 v 9:36 | Tina |  Svet na ceste do veľkej čiernej diery
Koľkokrát som za posledných pár mesiacov počula túto vetu? V súvislosti s imigrantmi sa začala objavovať čoraz častejšie. Ľudia vyjadrili svoj názor; zistili, že nie sú jediní, čo si to myslia; bolli upozornení, že ich názory majú nádych rasizmu; pochopili, že je to pravda a začali sa k rasistickej ideológii hrdo hlásiť.

Lenže rasizmus nie je niečo, čo by sme mali oslavovať. Rasistické prejavy sú dôkazom nedostatočne rozvinutej schopnosti rozmýšľať. Pretože ten, čo tvrdí, že obrovská skupina ľudí je zlá na základe niekoľkých jedincov, nerozmýšľa racionálne. Ten, čo tvrdí, že všetci jednotlivci z tejto skupiny sú rovnakí, teda rovnako zlí, by sa mal zamyslieť nad svojím spôsobom uvažovania. A ten, čo tvrdí, že cieľ všetkých (v tomto prípade) afrických imigrantov je znásilňovať ženy a podnikať samovražedné atentáty, by mal navštíviť kvalifikovaného odborníka.

Keby neexistoval internet, nikomu by ani nenapadlo informovať verejnosť o svojich rasistických a homofóbnych sklonoch. Teraz, v dobe bezdrôtového prepojenia celého sveta, je prípustné sa tým ešte aj chváliť. Ako keby to bol nejaký dlho utláčaný druh, ktorý treba chrániť a hrdo sa k príslušnosti k nemu priznať.
,,Ja som experimentálny fyzik, objavil som spôsob cestovania vesmírom na dlhé vzdialenosti."
,,Ja som genetický inžinier, našiel som možnosť upraviť DNA tak, aby sa predišlo rôznym chorobám a poruchám."
,,Ja som rasista, neznášam černochov."

Za povšimnutie stojí fakt, že väčšina tých, čo sa nehanbia za svoj názor, majú najviac maturitu, zarábajú päťsto eur mesačne, svoju vlastnú neschopnosť nazývajú môžu za to politici (a imigranti) a ich jediná skúsenosť s príslulšníkom inej etnickej skupiny bola pri pokladni čínskeho obchodu. Aby som ale nebola nespravodlivá, nie všetci sú takí. Tí zvyšní by sa za to mali hanbiť ešte viac.

Say. My. Name.

9. července 2015 v 19:27 | Tina |  Diary
Plán na leto, verzia 1.0.3, dátum 26.5.2015:

Júl:
  • dovolenka pri mori
  • výlety vlakmi zadarmo; mestá, hrady, turistika
  • učenie nového jazyka: japončina, prípadne klingončina
  • party hard
August:
  • výlet do nejakého významného európskeho mesta
  • šport každý deň
  • návrh vlastnej mobilnej aplikácie/funkčného robota/ekologického paliva
  • zarobenie prvého milióna (aspoň vo forintoch)
However, plány sa po realistickom zhodnotení situácie jemne zmenili.

Plán na leto, verzia 2.3.2, dátum 1.7.2015:

Júl:
  • seriály Breaking Bad, True Detective a Orange Is The New Black
August:
  • seriály Doctor Who a The Walking Dead
Našťastie, táto zmena plánov nebola natoľko vážna, aby som svoj rozvrh nenaplnila na stodesať percent.

V súčasnej dobe sa snažím vstrebať všetky pocity zo záverečného dielu spomínaného Breaking Bad (ako môže niekto preložiť názov seriálu ako Perníkový tatko? Ako? PREČO?!). Poctivo som si každý deň pozrela šesť až sedem dielov a za desať dní som seriál videla celý. Bude zo mňa ale efektívny zamestnanec. S hrôzou zisťujem, že 9gag už takmer neobsahuje narážky, ktorým nerozumiem.A keďže 9gag je takmer celý svet, prísne tajným vedeckým postupom som z toho vyvodila, že vesmír sa skladá z Game of Thrones, Breaking Bad a Avengerov.

To viedlo k nevyhnutnému záveru, tj. že Breaking Bad sa spolu s GoT zaradil na delené druhé miesto v mojom rebríčku najlepších vecí na Zemi, tesne predbiehajúc pocit pri pohľade na pateticky nezvládnutý výkon vami nenávideného človeka v až smiešne jednoduchej činnosti (niekto by to nazval aj škodoradosť, ale to znie príliš negativisticky). Na prvom mieste sa umiestnili Chris #1 a Chris #2. Ak máte istý všeobecný prehľad, viete, alebo aj neviete, že ide o C. Evansa a C. Hemswortha, čo sú Captain America a Thor. Vidíte? Všetko to do seba zapadá! Ilumináti existujú!

Dôsledná analýza viedla aj k druhému nevyhnutnému záveru: som nevyliečiteľne chorý, psychopatický jedinec nebezpečný pre spoločnosť. Dôkazom tohto tvrdenia je to, že skutočnosť, že kladný hrdina, nesympatický otravný starší pán, je vlastne jeden z najhorších antagonistov v histórii hýbajúcich sa obrázkov, som si musela prečítať na Facebooku, a to až v polovici tretej série, teda v období, keď už to každému zdravému homo sapiens bolo dávno jasné.

A vtedy začal byť sympatický.

Ako jeden v jednom z mála seriálov je zároveň jedna z hlavných postáv lepšia s dabingom, ako v origináli. Hovorím o tvrdohlavom feťákovi slash plačúcej kôpke nešťastia slash najlepšom varičovi metamfetamínu v okolí asi jedného kilometra a potom na celom svete, Jessem. Neuveriteľne dobre ho zahral Aaron Paul (bohužiaľ nehráva v hodnotných filmoch ako Jurský park ani v skvostných klenotoch ako Terminátor, takže taký odborník ako ja ho veľmi nepozná), ktorého hlas sa však viac hodí Gargamelovi alebo Luciusovi Malfoyovi. Možno to bude tým, že celú prvú sériu som pozerala po česky, pretože potočiť dvakrát kolieskom myši, aby som sa dostala k videu v angličtine, sa mi zdalo príliš zložité, takže som si zvykla na českú verziu, avšak keď už raz vyjadrím svoj názor, nezmení ho ani hrozba meteoritu padajúceho priamo na môj dom.

Vlastne, keď tak o tom premýšľam...

V každom prípade som upgradla svoju zásobu legendárnych hlášok, a tak k Winter is coming (podľa prízvuku, melódie a výrazu tvére je použiteľná v každej situácii, ak nevyhnutne potrebujete povedať nejakú múdrosť, pretože k téme nedokážete pridať žiadnu relevantnú, nedajbože dokonca aj užitočnú informáciu) pribudlo niekoľko nových. Zaraďujem sa tak k elite ľudstva, k dokonalej rase, ktorá raz zvrhne krutovládu jašterov ovládajúcich výrobu liekov proti chorobám, ktoré arabskí a extraterestriálni imigranti vyvíjajú v laborátóriách na odvrátenej strane Mesiaca, a spolu nastolíme najlepšiu demokraciu na svete, krajinu s názvom...
Povedzte to.
Povedzte to!
Spojené štáty Westerosu a Essosu, ľudová demokracia, s.r.o.

Presne tak.
 


George, horší ako Stalin

22. června 2015 v 19:25 | Tina |  Knihomoli, filmotoče, hu(dbo)senice
Už dlho tvrdím, že jediná dobrá vec na zime je to, že skončí. Po zime nasleduje iné obdobie, ktoré sa celým svojím telom aj dušou snažím ignorovať. Nestačí, že ešte stále sneží, ale navyše sa k tomu pridá blato, komáre, dážď, vietor, oblaky, ešte viac oblakov a popri cestách sa každý deň o polnoci ozývajú zúfalé výkriky šoférov, ktorí už prezuli. Toto obdobie som až doteraz zaraďovala v Rebríčku najnenávidenejších osôb, vecí, vlastností a abstraktných javov niekam do druhej desiatky, povedzme za špenátový prívarok s vajcom a pred špenátový prívarok bez vajca. (Pre tých, čo sa pýtajú: prvých desať priečok zaberajú väčšinou osoby-umelci, ktorých životopis zahŕňa diela ako Wrecking Ball, Fifty Shades of Grey alebo Pošta pre teba.)

Tento rok sa však jar presunula do úplne opačného zoznamu. Hlavný dôvod na toto drastické prehodnotenie mojich názorov, ktoré sa v takejto gigantickej mierke odohrá priemerne raz za osem rokov, je seriál Game of Thrones.

Našťastie ja nepatrím medzi tie fiktívnym svetom posadnuté osoby, ktoré celý deň nehovoria o ničom inom. Ja som každý týždeň nad GoT strávila iba asi päť, možno šesť hodín. Teda... pozeraním toho seriálu. Kompletné zanalyzovanie každého dielu a predýchavanie udalostí mi trvalo o niečo dlhšie.

A týchto krásnych desať týždňov sa pred pár dňami skončilo. End. Fin. Finito. Schluss. A skončili najhorším možným spôsobom. Posledná scéna nám vytrhla srdce z hrude, namočila ho do benzínu a zapálila, potom naše telo trikrát bodla do brucha, obesila, rozštvrtila a spálila; hodila vlkom, vyváľala v bahne, znova spálila a nakoniec sladko zašepkala: bude horšie...

Na smrti istej postavy mi najviac neprekáža ani tá samotná smrť. Ja a ďalších niekoľko miliónov fanúšikov si myslíme, že táto postava sa vráti. Možno s modrými očami, možno na štyroch nohách, možno za pomoci ohňa a krvi, ale vráti. (Teraz je čas na potlesk. Posledných pár slov takmer väčšiu umeleckú hodnotu ako Posledná večera. Takúto napínavú vetu som naposledy napísala v slohu o stratenom zošite z matematiky.) Nie, najhoršie je, že to nikto z nás nevie určite.

Keby sa George R.R. Martin narodil o päťdesiat rokov skôr, bol by to on, kto by rozpútal druhú svetovú vojnu, nie Hitler. Pána Martina asi baví dívať sa na zúfalstvo v očiach nás, čitateľov jeho kníh, ktorí sme sa doteraz pozerali na ostatných s pohŕdavým pohľadom, a ktorí sme sa pri každej zmienke o nejakej postave zhovievavo pousmiali, pretože sme vedeli, že vieme, čo vieme. A teraz? Nevieme o nič viac ako oni! Jediný, kto sa teraz na ostatných pozerá s pohŕdavým pohľadom a zhovievavo sa usmieva, je pán Martin. Prečo nám to robí? Má vôbec srdce? Koľkokrát ešte Cara Delevigne zmení orientáciu a Caitlyn Jenner pohlavie, kým sa dozvieme, ako to skončilo?

Na tieto otázky môže odpovedať jedine GRRM. Bohužiaľ, je to zlomyseľná a zlá osoba, ktorá si za svoje špinavé skutky a neochotu spraviť z nás opäť nadradebú rasu zaslúži zhorieť v najhlbšom pekle s nonstop púšťanými nahrávkami Evy Mázikovej.

Našťastie je internet plný krásnych vecí. Možno s nimi dokonca prežijeme až do nasledujúceho apríla. Tramtadadá... Jon je tu pre nás!

Máj, mesiac filmov

31. května 2015 v 16:39 | Tina |  Diary
Dlhodobo prevláda ničím nepodložený názor, že máj je mesiac lásky, rozkvitnutých čerešní, jahôd so šľahačkou a podobných somarín. Vzhľadom k tomu, že jediná čerešňa, ktorá na Slovensku a v širokom okolí ostala, odkvitla už vo februári, navrhujem prehodnotiť prívlastok ,,mesiac lásky", lebo je jasné, že máj s láskou nemá nič spoločné. (Pokiaľ nezavedieme novú tradíciu a nezačneme sa bozkávať pod repkou olejnou. Tej je všade dosť.)

My, pre ktorých je bozkávanie pod čerešňou príliš mainstream, vieme, že tento máj bol v skutočnosti mesiac filmu. Všetko to začalo Avengermi (ktorých Quicksilver bol v porovnaní s Quicksilverom z X-Men ako môj vedecký pokus, overovanie funkčnosti gravitácie pádom zo schdov v rôznych častiach dňa, v porovnaní s Veľkým hadrónovým urýchľovačom). Ako dieťa vychované v presvedčení, že komunizmus by fungoval, možno, niekedy, niekde, bez ľudí, bez peňazí a všeobecne vo svete, kde list papiera naozaj padá rovnako rýchlo ako kovová guľa, sa hrdo hlásim k Tímu Stark. Uznávam, že Captain America má niekoľko skutočne dobrých vlastností (biceps, triceps, sixpack, tvár, biele zuby a podobne), avšak je nemožné veriť niekomu, kto internet nepovažuje za aspoň tretí najlepší vynález na svete. (Po kolese a Skittles.)

Druhý film, Ex-Machina, prišiel tiež na začiatku mája. Síce som ho nevidela, to mi však nebráni odborne sa k tomu vyjadriť. (Rozprávanie o niečom, o čom neviem absolútne, úplne, vôbec nič, hm... kde som to len videla?) Musím povedať, že to bol skutočne, hm, kvalifikovanými osobami spracovaný sled dvojrozmerných obrázkov striedajúcich sa na filmovom plátne alebo na akomkoľvek inom elektronickom zariadení určenom na tento účel rýchlosťou určitého počtu týchto obrázkov presahujúceho počet prstov na hornej končatine za základnú jednotku fyzikálnej veličiny čas. Hlavní predstavitelia zvládli svoju úlohu sťahovať a uvoľňovať svaly v požadovaných momentoch, aby tak docielili požadovaný efekt, napríklad kráčať alebo vydávať zvukové vlny. Preto tomuto filmu z mojej pozície vysokokvalifikovanej diváčky udeľujem presne toľko bodov z celkového počtu desať, koľko si zaslúžia.

No a na konci mesiaca nás čakal najlepší film roka, pri troche optimizmu aj desaťročia. (Aj keď je mi jasné, že porovnávať ho s takým filmovým skvostom, akým je nepochybne 50 Shades of Grey, je až príliš odvážne.) Mad Max jednoducho nemohol sklamať. Teda mohol, ale ako die-hard fanúšička Toma Hardyho a nadšená sledovateľka Nicholasa Houlta by som si to aj tak v žiadnom prípade nepripustila. Našťastie som nemusela porušiť všetky svoje zásady a prechváliť film, ktorý si to nezaslúži, pretože Mad Max sa naozaj podaril. Ak odo mňa Interstellar dostal minulý rok 11 bodov z desiatich (lebo už predtým som urobila chybu a Gravitácii som udelila desať), potom tento film si zaslúži aspoň 15. Našťastie to v blízkom období na prekonanie hranice 200% nevyzerá, okrem Hviezdnych vojen sa najbližších päť tokov nechystá nič, čo by som videla aspoň na deväť. Najväčšia výhoda oproti ostatným filmom je jednoznačne tá, že tma jetu modrej farby. Hurá, konečne sa to bude dať pozerať aj v televízii! (Už teraz sa pri tej predstave roztápam.)

Ďalšia vec, ktorú som urobila, bolo pozretie rok a pol starého filmu Snowpiercer. Nie, nebolo to len kvôli peknému ksichtíku Chrisa Evansa. Po prvých tridsiatich minútach som si myslela, že celé dve hodiny budeme pozerať čiernu obrazovku s občasnými zábleskmi tmavosivej. Našťastie sa po čase objavila Effie Trinket Tilda Swinton prezlečená za narodeninovú tortu a zvyšok filmu sa niesol vo veselom, farebnom duchu plnom smejúcich sa detí, plávajúcich rybičiek, nádherných scenérií pri pohľade z okna a zopár masových vrážd. Keď sa film šťastne skončil tam, kde sa mal skončiť, bohužiaľ sa ešte neskončil a pokračoval dvomi minútami utrpenia. Utrpením myslíme hollywoodsky happy end. (Aj keď, neviem či je end až taký happy, keď viete, že na celej planéte pokrytej snehom ste prežili vy, päťročné plačúce dieťa a ľadový medveď.) 8/10.
A naozaj som tento film nepozerala len kvôli tvári Chrisa Evansa. V skutočnosti má Kapitán Amerika aj pekný hlas, oči a aj zuby.

Môj mesiac filmov však neskončil. Máj bol korunovaný perličkou svetovej kinematografie, inteligentnou komédiou vhodnou pre všetky vekové kategórie, prezentujúcou odpovede na základné otázky života, vesmíru a všetkého. Verili by ste, že to bolo prvýkrát, čo som videla Borata?

Další články


Kam dál