Z Košíc do Žiliny za 4...5...6...7 hodín!

1. října 2014 v 18:24 | Tina |  Diary
Využijem všetky svoje znalosti z matematiky, ktoré som získala poctivým štúdiom za posledných deväť rokov a poviem vám, akou kozmicky vysokou rýchlosťou sme sa rútili po najlepších diaľniciach v slnečnej sústave.
Bolo to priam formuloidných 58km/h.
Samozrejme, v priemere.

Minulý utorok sme sa vybrali na exkurziu do druhého najväčšieho mesta Slovenska. Cesta tam trvala 4 hodiny aj so zastávkou, čo nie je nič neakceptovateľné. Do Košíc sme dorazili o jedenástej, aj keď podľa farby oblohy bolo tak tri minúty pred apokalypsou. Obušky a paralyzéry sme museli nechať doma, a tak sme boli nútení prejsť 200 metrov od parkoviska do Slovenského technického múzea vydaní napospas osudu a dobrej vôli našich spoluobčanov.
Asi sme vytvorili nový svetový rekord v prežití na voľnom priestranstve v Košiciach bez toho, aby nám niekto niečo ukradol.

Výstava bola pekná (hrali sme sa s fyzikálnymi hračkami a chytali sme gule s elektrickými nábojmi), chvíľu sme hľadali Aupark, ďalšiu chvíľu nám trvalo, kým sme našli McDonald, no a potom bol čas vrátiť sa do civilizácie do skorocivilizácie domov.
Mysleli sme si, že do pol deviatej budeme doma. Lenže predtým sme prežili návštevu Košíc a rovnováha vesmíru bola narušená.
A tak sme pod jedným malým kopcom jednoducho zastali a nedokázali sme sa pohnúť. Bolo to už skoro v Žiline (konkrétne v Turanoch (pred Sučanmi (pred Martinom (pridám ešte zátvorku (lebo ma to baví))))), odkiaľ by sme pri dobrej vôli prišli domov aj sami. Určite by sme sa vrátili skôr.
Najskôr sa šofér pokúsil autobus opraviť, a to hneď niekoľkokrát. Po dvoch hodinách usúdil, že to predsa len nepôjde. A tak bolo treba zavolať iný autobus. To však chvíľu trvalo, pretože bolo treba zohnať šoféra, a ani cesta zo Žiliny nie je pol minúty. Nakoniec dorazil a my sme sa šťastne (viac-menej, neviem, už som spala) vrátili o jedenástej.
Prežitie Košíc sa však nedá vykompenzovať tak jednoducho. Na rozdiel od autobusu, ktorým sme sa viezli väčšinu dňa, v tom druhom fungovala klíma perfektne. Možno až príliš. Už v stredu som mala nádchu a točila sa mi hlava, ale na druhý deň, keď som sa postavila, že pôjdem do školy, jednoducho som spadla späť do postele. Prespala som väčšinu štvrtku a polovicu piatku (okrem občasných kontrol stavu futbalových zápasov) a cítila som sa ako drogový závislák, kvôli množštvu tabletiek a kvapiek.
Tento týždeň už je to lepšie, aj keď viem, že z nádchy sa nevyliečim až do konca apríla, tak ako každý rok. Prípadne mája, ak budem mať šťastie.
Sily vesmíru sú opäť vyrovnané.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Eliza Eliza | Web | 18. října 2014 v 13:06 | Reagovat

Tři minuty před apokalypsou mi připomíná ranní cestu do školy, když mi ujede autobus o.O
Od té chvíle se zase chlámu jako retard xD Posíláš články do soutěží? Pokud ne, sakra, měla bys. Nechceš se ke mně nastěhovat a každé ráno mi tohle vyprávět? Prosím! T_T
A koukám, že vesmír je svině xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama