So long and thanks for all the fish!

22. května 2016 v 17:26 | Tina |  Diary
Áno, žijem.

Aj keď podľa počtu článkov za posledných 9 mesiacov to tak nevyzerá. Posledný vyšiel 12. augusta minlého roka a musím sa priznať, písanie mi vôbec nechýbalo. A stále nechýba. Písala som články takmer desať rokov, celý čas na tom istom blogu (ak nepočítame prechod z eStránok na Blog, a to ja teda nepočítam). Začalo sa to parafrázovanými článkami, ktoré som našla v časopisoch ako Kamarát a In (prečo už vlastne In nevychádza?), pokračovalo to vlastnou literárnou tvorbou a skončilo to pokusmi o vtipné, trefné a výstižné fejtonoidné... útvary. (Pokusy bohužiaľ nevyšli.) Písala som rada, ale potom aj menej rada, a keď som zistila, že vlastne nemám o čom písať, nepísala som vôbec. Stále nemám o čom písať, a tak píšem o tom, že nemám o čom písať, a aj o tom, že už písať nebudem. Možno sa o pár rokov k blogovaniu vrátim, ale na inej adrese, s iným menom a dúfajme aj so zopár miliónmi na účte.

Ďakujem všetkým, ktorí si niekedy našli cestu na tento blog, a s odhalením šokujúcejším ako to, že Jon Snow žije, ale oveľa menej smutným, ako keby nakoniec predsa len zomrel, tento blog opúšťam.

Keby ste cítili potrebu sledovať moje napínavé životné príbehy alebo by ste mi chceli vynadať za vyššie uvedený spoiler, môžete tak urobiť na instagrame: @tinnatay.

Adiós!
vidíme sa na stretnutí miliardárov o desať rokov
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama